Liečba klimaktérie

V popredí liečby klimakterických ťažkostí stojí hormonálna terapia estrogénmi, ktoré podľa dávky majú stabilizujúci a vyrovnávajúci účinok na symptómy pri nedostatku estrogénov. Na trhu existujú rôzne kombinované preparáty. Voľba hormonálneho prípravku sa orientuje podľa štádia prechodu, t. zn., či sa ťažkosti objavujú v premenopauze alebo postmenopauze, ako aj podľa intenzity ťažkostí.

Osvedčili sa dnes orálne pôsobiace hormóny vo forme tabletiek a aj depotné prípravky, ktoré sa môžu injekčne vstrekovať do svalu každých 6 až 8 týždňov. U žien s neznášanlivosťou orálnych prípravkov kvôli poruchám žalúdočno-črevného traktu sa osvedčilo aj podávanie hormonálnej náplasti.

Pri opakujúcich sa nepravidelnostiach pri krvácaní, hlavne v perimenopauze a v postmenopauze, sa môže indikovať operatívne odstránenie maternice. Organické zmeny na genitáliách sa zvyčajne objavujú až po vegetatívnej symptomatike. Pri príliš rastúcej regresii sa aj tu odporúča liečba estrogénmi užívanými orálne, kombinovaná s lokálnou liečbou pomocou mastí obsahujúcich estrogény. Zatiaľ čo sa všeobecné podávanie hormónov pred niekoľkými rokmi odmietalo, dnes sa na prechodnú hormonálnu terapiu pozerá ako na dobré preventívne opatrenie na vyhnutie sa osteoporóze. Zlepšením hormonálnych prípravkov a dlhoročnou skúsenosťou sa dnes lepšie dajú kontrolovať aj vedľajšie účinky. Známe vedľajšie účinky však môžu byť nevoľnosť, bolesti hlavy, prírastok na hmotnosti, bolestivé napuchnutie prsníkov a v závislosti od dávky nárast karcinómu sliznice maternice; pravdepodobne to platí aj pre karcinóm prsníkovej žľazy.

Ako už bolo opísané, dlhodobá liečba estrogénmi sa odporúča len pri zvýšenom odbúravaní kostného tkaniva a pri dodatočných rizikových faktoroch. U rizikovej skupiny, ku ktorej patrí približne 25 % žien v postmenopauze, sa usiluje o liečbu estrogénmi trvajúcu maximálne 8 – 10 rokov. Vedľajšie účinky a kontraindikácie však ošetrujúci gynekológ prediskutuje so ženou individuálne.

Liečba estrogénmi sa najlepšie podporí výživou bohatou na bielkoviny a vyváženou telesnou pohybovou liečbou. K tomu pri existujúcej osteoporóze pristupuje aj liečba fluórom a kalciom. Hormonálna terapia sa podľa individuálnej situácie dopĺňa fyzickými opatreniami, psychofarmakmi a psychoterapiou.