Príčiny

V takzvaných rokoch prechodu sa objavujú charakteristické zmeny vo funkčnom obvode vaječníkov (= ovárií). Zárodočné tkanivo vaječníkov sa počas celej doby pohlavnej zrelosti veľmi opotrebovalo. Oba vaječníky obsahujú pri narodení asi 1 milión vajíčok, ktoré sa až do menopazy „spotrebujú“ na asi 99 %. Po menopauze vaječníky obsahujú už len 5 000 – 10 000 folikulov. Pretože ováriá už nemajú žiadne reakcie schopné folikuly, a tým strácajú aj schopnosť tvorby hormónov, tvorba estrogénov čoraz viac ustáva. Súčasne dochádza k zmenenej produkcii hormónov aj v centrálnom riadení mozgu pomocou hypotalamu (= časť medzimozgu) a hypofýzy (= mozgový podvesok). Na rozdiel od klesajúcej tvorby estrogénov sa viac vylučuje hormón gonadotropín. Hlavnú časť „gonadotropínov menopauzy“ tvorí folikulostimulačný hormón (FSH). Tieto hodnoty sa môžu zistiť v krvnom sére a močom. Kým hormón estradiol, jeden z estrogénov, v priebehu klimaktéria klesá asi na šestinu, koncentrácia FSH stúpa o viac než šesťnásobok.

U niektorých žien sa objavuje viac alebo menej prejavujúce sa zvýšenie funkcie štítnej žľazy a kôry nadobličiek. Organické zmeny v klimaktériu postihujú hlavne cieľové orgány estrogénov, špeciálne maternicu, vagínu, vulvu a prsníkové žľazy. Tie „zažívajú“ rastúcu regresiu, okrem iného aj kvôli zníženému prekrveniu.

Okrem toho sa vyskytujú aj takzvané vegetatívne zmeny, čiže zmeny v oblasti nervového systému, ktorý nepodlieha vplyvu vôle alebo vedomia a ktorý je zodpovedný za riadenie životných funkcií ako dýchanie, trávenie, látková výmena, hospodárenie s vodou a i. Vegetatívny syndróm je určovaný zvýšenou dráždivosťou nervového systému urýchľujúceho krvný obeh a očividne je vyvolávaný výpadkom tvorby estrogénov. Estrogény majú brzdiaci vplyv na vegetatívny nervový systém. Kvôli klesajúcej tvorbe estrogénov sa môžu prejavovať poruchy a ťažkosti.

Tento vývoj sa individuálne mení a pri zistení klimakterických ťažkostí sa rozsiahlejšie lieči.