Symptómy klimaktérie

Klimaktérium a postmenopauza sú charakteristické vegetatívnymi a organickými zmenami. Premenopauza sa zvyčajne ohlasuje poruchami cyklu. Cyklus nekončí u väčšiny žien na konci pohlavnej zrelosti rýchlo, ale najprv prechádza do porúch pri mesačnom krvácaní. Za charakteristickú anomáliu pri menštruačnom krvácaní sa považuje „klimakterické dlhodobé menštruačné krvácanie“, ktoré sa zakladá na už opísaných hormonálnych výkyvoch. Krvácanie môže byť v menopauze vyvolávané aj nedostatkom estrogénov. Nerovnováha vedie v klimaktériu k poruchám vo vegetatívnej rovnováhe, tie sú poznačené hlavne záchvatovými návalmi tepla s vyrážaním potu a zrýchleným búšením srdca.

Pacientky sa ďalej sťažujú na nespavosť, zníženie výkonnosti, nervozitu, depresie, bolesti hlavy, a nedostatok motivácie. Telesné zmeny postihujú, ako už bolo spomínané, hlavne cieľové orgány estrogénov.

Tkanivá sa môžu zmršťovať, a tým sa stávajú náchylnejšími na infekcie. Pri nadmerne zvýšenej regresii sa vyvíja silné zmrštenie pošvy so zápalovými zmenami. Atrofia tkaniva môže spôsobiť takmer úplné zmiznutie malých a veľkých pyskov ohanbia, sprevádzané bolestivým svrbením zapríčineným zmenenou flórou v pošve, takzvanou craurosis vulvae.

V cievnom systému sa môžu systolické hodnoty krvného tlaku zvýšiť u žien viac než u mužov. To súvisí s látkovou výmenou estrogénov a tukov. Konštitučné faktory, nesprávna výživa, príliš vysoká hodnota cholesterolu ako aj funkčné poruchy látkovej výmeny pečene zohrávajú pravdepodobne dominujúcu úlohu.

V kostnom systéme podporuje hormonálna situácia v klimaktériu artrózy a hlavne osteoporózu spojenú so zvýšenými stratami kostnej masy. Ženy sa často sťažujú na chronické bolesti v chrbte ako aj v rukách a nohách. Počas senia sa môže objaviť zmenšovanie spojené s tvorbou hrbu. Úbytok hustoty kostí jasne závisí od doby poklesu ovariálnych hormónov, t. zn., že aj hospodárenie s kalciom môže byť narušené nedostatkom estrogénov. Od menopauzy sa znižuje obsah minerálov kostry o asi 15 % za dekádu. U mužov je táto hodnota asi 4 %. Častosť zlomenín kostí štatisticky značne rastie u žien od 60. roku života.

K tomuto hojnému komplexu ťažkostí treba nakoniec však ešte dodať, že charakteristické ťažkosti sa nemusia vysvetľovať len na základe hormónov. Pre individuálne prežívanie a zvládnutie klimakterickej periódy prechodu je spolupodmieňujúca aj konštitúcia, situácia v rodine, anamnéza, socio-ekonomické faktory a skoršie hormonálne vplyvy. Pri vnútornej akceptácii v procese starnutia môže klimaktérium prebiehať aj bez ťažkostí alebo len s minimálnymi psychickými a telesnými obmedzeniami. Mnoho žien však prechod viac alebo menej silne pociťuje ako krízu identity, stratu prestíže, narcistické poníženie a konečnú rozlúčku s mladosťou.

Čo sa týka psychiky, tak sa dajú duševné napätia rozlične odvodiť z bojazlivého očakávania. Už predtým, ako je dosiahnutá fáza hormonálnych zmien, sa môže vyskytnúť zvýšená citlivosť a zraniteľnosť. Ako typická kríza prechodu sa opisuje takzvaná „panika z premeškania termínu“. Je to strach, že so zaniknutím funkcie ovárii sa zníži alebo stratí sexuálna orientovanosť, čo sa súčasne hodnotí ako začiatok starnutia.

Pozoruje sa aj obava, že žena trpí na život ohrozujúce telesné ochorenie. Okrem toho môže strata dôverných úloh a životných oblastí v rodine viesť k depresiám. U žien, u ktorých sa jasne prejavuje klimakterický syndróm, je často problematická konštelácia v manželstve, rodine alebo zamestnaní.